Celý týždeň snežilo. Zima dobiehala zameškané za 2 mesiace. Vybrali sme sa v nedeľu kedy sa konečne počasie umúdrilo a vyšlo aj slnko.
Týmto chcem poďakovať všetkým “odvážlivcom” ktorý boli v sobotu prebrodiť chodník aby na vrchu nič nevideli. Prepáčte za sarkazmus ale berte to s humorom 🙂
V nedeľu nám neostávalo nič iné ako udržať nohy v stope na chodníku pretože jeden krok vedľa a ostal som zapichnutý po pás v snehu.
Zatiaľ čo celú cestu hore idete v lese kde je super bezvetrie a zimná idylka nad pásmom lesa na vrchu to už bola iná káva.
Vietor bol taký hnusný že vytiahnuť ruku z rukavíc na minútu bolo celkom bolestivé. Dokonca ani na telefón sa mi fotiť nechcelo takže som uprednostnil rukavice a fotoaparát.
A nedostávali zabrať aj ruky. Rozmrazovali sme aj termosku. Znie to divne ale zamrzla tak že sa nedala otvoriť. Využil som na rozmrazenie výhrevný pásik na objektív – bola to jeho premiéra a nečakal som že to bude termoska 🙂 Účel však splnil.
Tak ako sme sa naobliekali na vrchu tak sme sa mohli rovno zase vyzliekať potom ako sme opäť zišli do lesa. Vietor ako keby ani neexistoval…
Určite sme boli jediné dve svetlá ktoré išli zhora. Rýchla zastávka na partizánskej chate ktorú som zase odfotil s červeným svetlom… Asi moja nová úchylka 🙂
Túru sme začínali v obci Kľak. Na Vtáčnik sa dá dostať aj z iných strán.
V Kľaku nezabudnite zaplatiť za parkovné. Stojí asi 3€ na celý deň. Je to jedna z tých dlhších turistických trás. Za Partizánskou chatou sa Vám to bude zdať trochu nekonečné ale pekné počasie a zasnežené stromy to vykompenzovali.